História a politika

First topic message reminder :

Ani som to nepozrel: "Stanovisko slovenských historikov k šíreniu pseudohistoriografie (z 15. mája keď sa konalo v Matici slovenskej kolokvium na tému Neodborná historiografia na Slovensku".
No, skutočne výberová zostava: senilné autority, prihlúpli kritici (napr. J....) a samozvaní profesionáli (napr.H ....), čo sa živia kde čím, len nie históriou a zakysnutí čechoslovakisti (napr. L....). Škoda čítať.

Tá posledná veta bolí najviac. Nuž, barbaricum.

A čo Ti bráni vymaniť sa z historickej pasce Poliakov, Čechov, Maďarov ? Z lahostajnosťou Slovákov toho moc nenarobíš.

Češi si môžu v Čechách robiť čo sa im zachce. Je to ich krajina.

Ten dokument o Moravských Chorvátoch som žial nevidel. Teraz sa o nich začalo hovoriť v súvislosti s kriminálnym chovaním Čechov voči menšinám po druhej svetovej vojne. Je to ich vnútorná diskusia.

walibuk napísal:A čo Ti bráni vymaniť sa z historickej pasce Poliakov, Čechov, Maďarov ? Z lahostajnosťou Slovákov toho moc nenarobíš.

Možno na začiatok skúsiť aspoň raz požiadať slovensky o slovenský chlieb v predajňach a vedieť to vysvetliť

Ty ničíš našu osvetovú prácu, roky hovoríme Slovenským Maďarom že ak Slovenský chlieb jedia, tak aj Slovenskú pesničku by mali spievať a ty toto tuto, že Slovenský chlieb nie je. A čí to je chleba, ak sa z našej pšenice, z našej múky, u nás a našimi pekármi pečie? Jeden čas k nám vozili z Rakúska velmi dobrý chlieb, prestali, asi sa im to neoplatilo. Myslím si že dnes je 99,9% chlebov pečených na Slovensku. Príklad, choď si do Maďarska objednať v reštaurácii Maďarský guláš, nič také nepoznajú, len Marha perkelt. Takže Maďarský guláš môžme považovať za tradičné Slovenské jedlo.

Walibuk si dobrý chlap, ale je to inak ... Každý národ, teda aj my Sloveni by sme si mali vedieť vypýtať vlastné domáce tovary, služby a pod. vyrobené našimi vlastnými rukami. Česi to robia šikovne, privlastňujú si aj to čo im nepatrí. Napr. pod Václavakom v Prahe predávajú Trdlo alebo aj Trdelník ako typický český národný výrobok. Alebo v predajni chleba, pýtal som si polovicu vyrážkového a predavačka sa ma opýtala či chcem ten český chlieb ...

Tým že slovenský chlieb nazveme Slovenský, sa nič nezmení. Češi si môžu robiť doma čo chcú a my sa nemusíme hneď po každom opičiť. Mne sa ten reklamný vreskot o poctivých českých výrobcích zdá nedôstojný. Najmä ak poctivé slovenské telacie mäso z pasienkov vyvážame a my kupujeme v reťazcoch hovädzie z celej európy kŕmené zmeskami.
Zajtra ide malá časť apatického Slovenského národa protestovať do ulíc proti oligarchickému systému.

Nevidím v tom nič zlého, mali by sme poznať slovenský kvalitný - nekvalitný tovar, ale aj vedieť pomenovať výsledok práce rozumu a našich rúk. Iná vec je, koľko a v akej kvalite Slovensko vlastné tovary vyrába a ako sa vie presadiť na konkurenčnom trhu.

František Palacký ( 1798 -1876 ) český historik, politik a kultúrny činiteľ, autor prvej syntézy českých národných dejín (Dějiny národu českého v Čechách i v Moravě). Ako vidíme z nadpisu Češi považovali už vtedy Veľkú Moravu za svoju. A nasleduje odpoveď Záborského na palackého Dejiny.       Jonáš Záborský (1812 - 1876) - historik, ktorý sa výrazne podpísal pod vývin a dotváranie vtedajšej koncepcie slovenskej historiografie dejín. Svoje najrozsiahlejšie dielo Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových, tvoril takmer 20 rokov, kde zachytil dejiny nášho priestoru, Slovákov, Maďarov, veľkomoravského a uhorského obdobia od roku 800 do roku 1395 vlastným pohľadom. Dejiny sú datované v roku 1875 a na vydanie čakali 137 rokov aj vďaka Matici Slovenskej. Časti originálnych spisov Záborského  sú ešte stále v Prahe.                                                                        
Jiří Polívka ( 1858 - 1933 ) uznávaný český slavista, istý čas vedúci funkcionár Československej akadémie vied. Tento človek navrhol v r. 1883 v štúdii Kterým jazykem psány jsou nejstarší památky jazyka slovanského – starobulharsky či staroslovensky?, aby sa namiesto dovtedy všeobecne používaného pojmu „staroslovenský jazyk“ začal používať termín „staroslověnský jazyk“. Aj keď Polívkov pokus odmietali najmä poľskí slavisti, jeho českí kolegovia návrh prijali, lebo vedeli, o čo ide. A ich učenliví slovenskí žiaci, nevediac o čo ide, spoločne s koncepciou „československej jazykovej jednoty“ tiež prevzali grafému „ě“ a neskôr „ie“ a začali používať tvary Slovieni, sloviensky, staroslovienčina, hoci to nemá žiadne historické ani filologické opodstatnenie.
Cieľom tejto navonok „malichernej gramatickej novoty“, na ktorú sme si zvykli, mal byť pokus o prekonanie súvislosti medzi slovenčinou a najstarším kultúrnym jazykom Slovanov – Slovänov – Slovenov – Slovákov. Malá, nebadaná zámena „e“ za „ě“ a „ie“ mala prispieť (a aj prispela) k zoslabeniu starých národných tradícií Slovákov, a pripraviť tak pôdu na ich asimilovanie do „československej“ etnickej i jazykovej jednoty.
Prečo to hovorím ? Dňa 31.3.2018 v opakovanej verzii ČT  História CZ prostredníctvom historika Galušku a prítomných, na podnetné otázky moderátora oficiálne odznelo  (zhruba ): , Morava bola na území súčasnej Moravy a len malej časti južného Slovenska - podľa bleskurýchleho záznamu mapy v televízii to bolo iba širšie okolie Bratislavy, Svätopluk bol Moravským kráľom (vo význame bez Slovákov) - na tom malom území na mape a v ďaľšej reči Štefánik "nebol Slovákom". Že oni (teda k nám Slovákom) história Moravy im akože nepatrí ...  ak si všimneme chronológiu života Palacký-Záborský- Polívka  súvislosť medzi  manipuláciou histórie v prospech Čechov začína nadobúdať jasnejšie kontúry ... v čom ? Sústavným používaním názvu Veľká Morava a tým, že Slováci v jej názve sa nevyskytujú, tak teda Veľká Morava sa dotýka iba Moravákov. No a keďže slovenský Historický ústav SAV a podobné inštitúcie zaspinkali na zadočku, tak statoční  Česi nás  z „vlastníctva Moravy “ jednoducho vymazali. Podľa Frankov sme boli aj tak všetci Moravania. "Veľká Morava (a čo ak  Veľká Morava neexistovala, bola iba Morava rozdelená na dve časti? ) " za „normálnych okolností“  pozostávala aj zo Slovenska no postupným vplyvom - príčinením aj horeuvedených vedátorov z Čiech,  Slovensko jednoducho z hry o Moravu akosi pomaly ale iste vypadáva ... Nehovoriac  o tom ak Slováci tvrdia že  Devín je súčasť Moravského kniežatstva, potom Slováci sa sami zbavujú „dôkazu“ že boli súčasťou Moravy. Na druhej strane neviem o tom, že by existovali nejaké dôkazy, že by Devín do takého Moravského kniežatstva patril. A zbytok (neexistenciu terajších Slovákov) aj linguisticky Česi zdokumentovali.
Mimo toho ešte dodávam nejasnosti okolo Pribinu, prvého Slovenského štátu a jeho prezidenta, či nejasnosti okolo smrti Štefánika ... nás to nezaujíma, ale Čechov áno ... nepoznám národ a ich oficiálne  ustanovizne, ktoré sú tak ľahostajné k svojej vlastnej histórii .

To bude tým, že tie ustanovizne obhospodaruje iný národ. Nemôžem uviesť ktorý, lebo ten iný národ u nás prijal zákon, ktorý zakazuje ho menovať. Bude to asi tým, že Slováci v skutočnosti svoj štát ešte stále nemajú, lebo im vládne stále iný národ. Nemenovaný.

To myslíš akože Maďari?

Štúrovcom bránili a predsa šírili povedomie národného sebapoznania, tak v čom je problém?

Myslím, že Maďarov nemyslel,aj keď aj oni patria aspoň časť do našej piatej kolóny. Vždy je to problém nejakej privilegovanej alebo utlacanej vrstvy alebo inak odlišnej skupiny ktorá chce mať iné práva a povinnosti ako ostatní a keď o to prídu, cítia za poškodení. Takých nájdeme všade, nielen na Slovensku.
To je aj problém m moravských historikov, ktorý svoj komplex menejcennosti nahrádzajú komplexom nadradenosti. To prvé majú voči Čechom a to druhé voči Slovákom. Samozrejme, sem tam výnimka

P

Naši - slovenskí potentáti aj cirkevní, vo sviatok Cyrila a Metoda na Slovensku práve znova premárnili príležitosť potvrdiť - preukázať príslušnosť českej Moravy k Slovensku tým, že vôbec v Nitre neuviedli - nemali - nepostavili  symbol - slovenský znak dvojkríža (akurát v zábere iba tak dve takmer skované malé vlajky nášho štátu).  Vo Velehrade v Čechách sa zábermi na betónový cca 7m dvojkríž len tak predháňali . Naozaj sa ukazuje, že Moravu si v Čechách už bombasticky uchatli pre seba a Slovákov z nej postupne vytlačia, napriek tomu, že historicky Velehrad v danom období neexistoval ... až v 13. storočí  
http://www.jantarova-stezka.info/sk/sindex.php?idvyrb=27&akc=detail
http://www.vychodni-morava.cz/lokalita/226
Na rozdiel od Čiech a Moravy, na Slovensku po páde Moravy a nástupe Uhorska cyrilo-metodejská tradícia upadla. Zrejme to bolo spôsobené výmenou cirkevných hodnostárov a následná kolaborácia s nastoleným režimom v Uhorsku.  Svetlou výnimkou okrem Baltazára Magina či Timona bol Alexander Rudnay ostrihomský arcibiskup a kardinál. V roku 1826 ho pápež Lev XII. vymenoval za kardinála In Pectore a 15. decembra 1828 bolo menovanie zverejnené. Z tej doby pochádza aj jeho výrok „Slovák som, a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem“ („Slavus sum, et si in cathedra Petri forem, Slavus ero“).
https://sk.wikipedia.org/wiki/Alexander_Rudnay
Ak je tomu tak, tak potom všetky výroky v znení a latinskom písme Slavus znamenajú Slovák nie Slovan či iné mixy. V opačnom garde latinského znenia, ako keby národ Slovenský chceli autority v tichosti upratať do stratena medzi imaginárnych Slovanov. ...

Novinár Peter Morvay, Denník N 17.7.2018 Podcast: Predkovia Slovákov na našom území nežijú odjakživa, sťa propagácia knihy historika Miroslava Lysého v knihe Moravania, Mojmírovci a Franská ríša, kde autor neuznáva autochtónnosť nášho národa a hovorí aj ústami historika Steinhubela iba o prisťahovaleckej vlne Slovanov, nič o Slovenoch  Zrejme Slovákov čaká ešte veľmi dlhá cesta v snahe objasniť svoju skutočnú identitu či historickú minulosť, kvôli evidentným snahám publicistov, historikov či politikov iba o speňaženie svojich nadobudnutých vedomostí z rôznych dôvodov, bez nejakej oponentúry či vyjadrenia SAV Historického ústavu či iných odborných inštitúcií. Neuveriteľné ! Pomôže nám vôbec logika a odvaha rúcať staré nepodložené mýty o sťahovaní zablatených Slovanov, kde je viac ako isté, že naša história je celkom iná ako tá, ktorú sme sa učili a učíme v oficiálnych dejinách zabudnutých Venetov teda Slovenov, ako potomkov dnešných Slovákov ?  Ak o prítomnosti Keltov, Kotínov, Osov, Kvádov, Svébov, aj Markomanov, Jazygov, Getov (teda Dákov), Sarmatov či Vandalov na Slovensku niet pochýb, pýtame sa: kto to boli ? Začnime už konečne s Keltmi, ako najstarším etnikom na našom území. Aj Herodotos písal o Keltoch už v 5. storočí pred Kristom a umiestnil ich do Podunajska. Významné je, že ranní Kelti spopolňovali svojich mŕtvych až do 5. storočia pred Kristom. Čo to znamená ? Popolnicové polia, pohrebiská s keramickými urnami sa od roku 1250 pred Kristom (pred 130 generáciami) objavujú práve v strednej Európe. Sú prejavom roľníckej civilizácie, tesne spätej s pôdou, a svedčia o spoločenskej rovnosti. Teda ešte raz : roľnícka kultúra má svoj pôvod v strednej Európe. A čo výrok Tacita Kotíni ťažia aj železo ... V 7. storočí pred Kristom dosiahlo hutnenie a kovanie železa práve u nás plný rozvoj, ktorého presvedčivým prejavom bola výroba dlhých mečov. Železná dýka z Gánoviec je najstarším dokladom výskytu železa v strednej Európe.....

Prečítal som si článok ešte raz ... Plazivý proces, zámer, neznalosť, totálna ignorácia faktov, zahmlievanie, politika alebo priamy cieľ s hrou zobrať starobylú históriu z rúk Slovenov - Slovákov a ich Moravy ?  ... Bola Veľkomoravská ríša veľká a prečo ju Slováci považujú za svoju, keď sa volá Veľkomoravská? ... smutné je aj to, že tomu smeru prispievajú aj mladí historici napr. Miroslav Lysý, ktorý zrejme cielene z rôznych dôvodov zabudol na Slovenov, no pokračujme ... Neexistuje ani žiadna priama a už vôbec nie štátoprávna kontinuita medzi Veľkou Moravou a dnešnou Slovenskou republikou. Stredoveké stredoeurópske štáty ako české, poľské a uhorské kráľovstvo však na Veľkomoravskú ríšu aspoň čiastočne nadväzovali, preberali od nej nielen kresťanstvo, ale pravdepodobne aj niektoré prvky štátnej a územnej organizácie a vzťahov medzi panovníkom a jeho poddanými. Preto ich do určitej miery možno považovať za nástupnícke štáty toho, čo nazývame Veľkomoravskou ríšou. ... a iné články  ... Slovenské inštitúcie zodpovedné za daný stav naďalej tíško spinkajú, veď čo tam po nejakej starobylej histórii Slovenov - Slovákov, stačí ak berieme platy  
https://dennikn.sk/980565/podcast-velka-morava-existovala-len-kratko-a-urcite-nebola-slovenska/?ref=tit3

aj Bratislava má svoje približné dvojča vo Francúzku - Saumur z 10. storočia  

Česko. Pri rozhovoroch, prezentáciách o vzniku republiky hovoria o idole Masaryka, o Benešovi, no Slováka M. R.Štefánika médiá v Čechách spomínajú iba sporadicky alebo aj nie. Televízia v Čechách dokonca urobila aj priamy prenos a rozhovor so študentami, kde Masaryk študoval a popularizujú tak jeho činnosť. Podobne Benešove zásluhy. Pomaly sa Československo začína podobať  " privlastneniu Veľkej Moravy "
Slovensko Okrem osláv Štefánika na Bradle . Vznik republiky - žiadne zaujímavé - dôležité diskusie, mediálne rozhovory s historikmi o činnosti o historickom podiele Štefánika či prezentácie, debaty na školách za pomoci médií
Rozdiel medzi Masarykom a Štefánikom bol ten, že M.R.Štefánik priniesol ideu spoločného štátu Čechov a Slovákov. Masaryk mal iba myšlienku veľkej Čechie. Po stretnutí sa dohodli na "spoločnom postupe", ktorý zo strany Masaryka a Beneša bolo niekoľkokrát zmenený - porušený - nedodržaný. Napr. Štefánik v čase vyhlásenia nezávislosti Československa bol v Rusku, alebo Štefánik viedol takmer všetky svoje zápisy o pripravovanej republike s rozdeľovníkom tj. Česko - Slovensko a nebol čechoslovakistom. Historický ústav SAV možno vedie nejaké konferencie no zdá sa, že to nestačí. Informovanosť obyvateľstva o výsledkoch, vplyve, a úlohe či morálke generála M. R. Štefánika je takmer nulová.
navyše :
https://hi-storylessons.eu/wp-content/uploads/2017/03/22.10-Clevelandsk%C3%A1-dohoda-2.pdf
https://sk.wikipedia.org/wiki/Do%C4%8Dasn%C3%A1_%C3%BAstava
Milan Rastislav Štefánik a Česko - Slovenské zahraničné vojsko (légie)
Bohumila Ferenčuhová a kol. , Spol. Pro Historia, Bratislava 2014
ISBN 978-80-971247-3-1
Kapitoly a príspevky z vedeckej konferencie s popularizačným akcentom

Češi majú inú historickú skúsenosť a preto aj iný postoj k svojej štátnosti.
Vznik ČSR do značnej miery umožnilo vytvorenie légií, avšak 90 % vojakov bolo českej národnosti. To malo potom samozrejme aj vplyv na velitelský zbor a políciu v ČSR.
ČSR muselo za svoj vznik zaplatiť 742 milionov zlatých frankov, prevažnú časť tejto sumy zaplatili Češi , samozrejme to nebolo z ich dobrej vôle, to určili mocnosti na základe bonity územia /Predlitavska a Zalitavska/.
Frustrácia Čechov z rozbitia republiky, Mnichov a nasledujúce udalosti, bola ďaleko vyššia ako na Slovensku, aj jej obnovu brali emotívnejšie, až hystericky /spontánne vyháňanie Nemcov, násilnosti, až kriminálne činy voči menšinám/.
Neviem či by Češi dokázali získať samostatnosť aj bez Slovákov, myslím že skôr nie ako áno, ale Slováci by to bez Čechov nedali istotne.

Slováci si svoju samostatnosť /oficialne/ príliš nevážia, myslím že v súkromí je to trochu lepšie.

walibuk napísal:... Češi majú inú historickú skúsenosť a preto aj iný postoj k svojej štátnosti.
Vznik ČSR do značnej miery umožnilo vytvorenie légií, avšak 90 % vojakov bolo českej národnosti. To malo potom samozrejme aj vplyv na velitelský zbor a políciu v ČSR ....
 

Opačne. Začiatky Česko - Slovenského zahraničného vojska - Légie sa písali ( od 1914 ) teda skôr ako dátum Dočasnej ústavy Česko-Slovensko, neskôr vyhlásením zmeneného názvu na Československo z rôznych dôvodov. Avšak nielen samotný vznik česko-slovenských légií podporil túžbu zjednotenia obidvoch národov do jedného celku podľa dohodnutých pravidiel v Clevelandskej zmluve ( 1915 ). Takpovediac Českí a Slovenskí legionári dláždili cestu pre vyhlásenie nezávislosti ( 1918 ), navyše a hlavne vďaka statočnej a neúnavnej práci M.R.Štefánika so všetkým čo s tým súviselo ( Masaryk, Beneš, vhlásenie republiky bez jeho účasti a jeho nevyjasnená tragédia ... ) Zrejme to, že máme tak laxný prístup k vlastnej histórii je aj výsledok kvality práce súčasnej vlády, školstva no hlavne jej voličov. Podobne postoj Slovákov k zakladateľovi ich štátnosti v Česko-Slovenskej republike M. R. Štefánikovi.

https://tech.sme.sk/c/22075638/dieta-zmenila-nasu-rec-kedysi-ludia-nevedeli-vyslovit-dve-spoluhlasky.html?ref=trz
ak zoberieme reálne poznatok z článku o neschopnosti dlhodobo vyslovovať spoluhlásky V a F , je možným dôkazom resp. celkom možné že názov národa - kmeňa SlovЬeni s mäkkým znakom v strede slova sa skutočne vyslovoval ako Sloveni s dôrazom na spoluhlásku V nie ako dvojhláska, teda nie Slovieni, Slovien, Slovienin podľa snahy českého slavistu Polívku o ktorom sme už diskutovali  

Príklad, ako sme v porovnaní s Maďarskom, Českom. k našej histórii ľahostajní ...   https://botany.cz/cs/javorka/ Sándor Jávorka, Štefan Ladislav Endlicher, (1804 – 1849) podľa Wikipédie nemecký a rakúsky botanik. V r. 1830 vydal dielo Flora Posoniensis. V tejto vedeckej práci popísal rastlinstvo Bratislavskej stolice, uviedol tu celkovo 1574 druhov rastlín, z toho 1194 cievnatých. Svetové uznanie v botanike si získal vrcholným dielom Genera plantarum secundum ordines naturales disposita,
a príklad v Maďarsku, Česku podľa https://botany.cz/cs/javorka/, ako Jávorka maďarský botanik ... https://botany.cz/cs/endlicher/ ako rakúsky botanik ... kde v rubrike
Atlas lokalít, Biogeografické regióny, Herbár sú dopracované české názvy rastlín podľa abecedného poriadku. Podľa https://www.kdejsme.cz/prijmeni/Endlicher/ navyše, doložené
121 x priezvysko Endlicher ...
Na Slovensku  iba http://www1.enviroportal.sk/clanok.php?cl=12444 ... kde Endlicher je slovenský botanik európskeho významu, o všeličom inom, ale ... http://www.botanika.sk/ , bez dopracovania názvov rastlín diela v slovenčine ... Sándor Jávorka neexistuje ...
Poznámka : až na výnimky, problém oficiálnej slovenskej historiografie SAV HU zrejme bude história, často podávaná očami našich susedov, no prijatá bez oponentúry-čo je pohodlnejšie ... alebo, Autorský zákon uplatňovaný napr. vo Wikipédii mazaním ponúknutých informácií z verejných zdrojov napr. v dejinách Slovákov, pôvod a vznik jazyka, či pôvod šľachtica Pongráca z Liptovského Mikuláša ... kde uvediem príklad českej verzie pôvodu Pongráca : ... http://historia.szm.com/osobnosti/Uhersky_valecnik.htm ....
zo slovenského webu ...  
http://slovenskeuhorsko.blogspot.com/search/label/Pongr%C3%A1c%20zo%20Sv.%20Mikul%C3%A1%C5%A1a%20%2815.%20storo%C4%8Die%29 ...
poznatok zo záznamov oddelenia histórie o Pongrácovi z mesta Liptovský Mikuláš : https://www.mikulas.sk/mesto/historia-mesta/ ... versus slovenský Pongrác v realite literatúry a vojenstva, https://www.geni.com/people/Pongr%C3%A1c-Pongr%C3%A1cz/6000000008336188754 v časti :
poradie 19. ULIČNÝ, Ferdinand. Šľachtic Pongrác zo Svätého Mikuláša – Najvýznamnejší slovenský vojak a politik v 15. storočí. Franko Víťazoslav Sasinek, najrozhľadenejší a najproduktívnejší slovenský historik, amatér v druhej polovici 19. storočia v rámci témy o slovanských bojovníkoch v Uhorsku v 15. – 17. storočí napísal a v roku 1872 uverejnil aj štúdiu o Pongrácovi, ktorého v úvode predstavil ako slovenského bohatiera ... podobne chýbajúce informácie o pôsobení husitov na Slovensku s výsledkami, vplyv češtiny, atď ...

Pre maďarskú historickú pamäť sú revolučné udalosti rokov 1848 a 1849 jedným z najdôležitejších míľnikov moderných dejín. Zo slovenského pohľadu sa prirodzene zdôrazňuje najmä ozbrojené vystúpenie dobrovoľníkov na cisárskej strane. Zaujímavé prelínanie oboch svetov sa však zrkadlí v osudoch osobností, ktoré pochádzali z územia dnešného Slovenska, azda aj ovládali slovenčinu, ale za Slovákov sa nepovažovali a pevne stáli na strane maďarskej revolúcie.  
Medzi takéto najvýraznejšie osobnosti patrí predstaviteľ maďarského liberálneho hnutia a jeden z vodcov revolúcie Ľudovít Košút, ktorého skôr poznáme pod maďarským menom Lajos Kossuth, či významný básnik Alexander Petrovič, známy skôr ako Sándor Petöfi. Medzi menej známe osobnosti revolúcie pôvodom z územia dnešného Slovenska patrí aj Jozef, resp. József Tyroler, vo svojej dobe jeden z najuznávanejších maliarov, ilustrátorov a medirytcov v Uhorsku...

https://historylab.dennikn.sk/dlhe-19-storocie/autorom-revolucnych-uhorskych-bankoviek-bol-rodak-z-oravy/